Výpočet výnosov z lesa je založený na sortimentácii drevín v jednotlivých etážach a porastových zložkách do siedmych akostných tried a šiestich hrúbkových tried.

Akostné triedy

• Trieda I - určená na krájané dýhy, hudobné nástroje, špeciálne športové a technické potreby. Najkvalitnejšie výrezy, rovné, netočívého rastu, plnodrevné, centrické, bez tvarových deformácií a hŕč, s hrúbkou na tenšom konci minimálne 35-40 cm bez kôry. Na priečnom reze zdravé, bez hniloby, s minimálnym nepravým jadrom.

• Trieda II - určená na lúpané dýhy, zápalky, športové potreby a sudárenské výrezy. Vonkajšia a vnútorná kvalita je nepatrne horšia ako pri triede I. Minimálna hrúbka na tenšom konci je 20 cm bez kôry.

• Triedy IIIA a IIIB - určené na piliarské a stĺpové výrezy, špeciálne banské výrezy, stavebné drevo a podvaly. Piliarske výrezy sa delia na lepšiu akosť IIIA a horšiu akosť IIIB. Sortiment IIIA je s priemernými hrčami, na priečnom priereze zdravý, bez hniloby. Sortiment IIIB má dovolené väčšie hrče aj nezdravé, na priečnom reze obmedzená hniloba a nepravé jadro. Minimálny hrúbka na tenšom konci 15 cm pre listnaté a 16 cm pre ihličnaté dreviny.

• Trieda IV - určená na žrďovinové sortimenty, banské výrezy a drevo na výrobu drevoviny. Žrďovina je prakticky celý kmeň s priemernou alebo horšou kvalitou. Banské drevo má svoje špecifické požiadavky na dimenzie a je vyššej kvality. Tento sortiment je zriedkavejší a preto ho rastový simulátor SIBYLA nemodeluje !!!.

• Trieda V - určený na vlákninu, chemické a mechanické spracovanie, na výrobu buničiny a aglomerovaných dosák. Kvalita dreva je priemerná alebo podpriemerná s mnohými vnútornými chybami, vrátane hniloby dreva. Nie je limitovaná dimenziou.

• Trieda VI - určená na palivo. Sortiment, ktorý svojou kvalitou a dimenziou nie je vhodný ani pre triedu V.

• odpad - zvyšky zo sortimentácie, ktoré nie sú zaradené do žiadnej triedy a zväčša ostávajú v lese alebo na skladoch dreva.

Hrúbkové triedy

Guľatinové výrezy (I-III) sa zatrieďujú do hrúbkových tried, ktoré sa členia na základe stredovej hrúbky výrezu s kôrou:

• Trieda 1 = 16-19 cm

• Trieda 2 = 20-29 cm

• Trieda 3 = 30-39 cm

• Trieda 4 = 40-49 cm

• Trieda 5 = 50-59 cm

• Trieda 6 = 60 a viac cm

Sortimentácia stromov

Sortimentácia vychádza zo stromových sortimentačných tabuliek (Petráš a Nociar 1990, 1991). Vstupom do modelu sú hrúbka stromu v cm (d_1.3), kvalitový stupeň stromu (kv), poškodenie stromu (posk), oblasť lesov (OL) a vek stromu (t). Výstupom modelu je objem v m³ (v_ij) pre i-tú akostnú triedu v j-tej hrúbkovej triede. Rozsah vstupov pritom závisí od druhu dreviny:

• smrek, jedľa: v_ij = f(d_1.3, kv, posk)

• borovica, dub: v_ij = f(d_1.3, kv)

• buk: v_ij = f(d_1.3, kv, posk, OL, t) ... štandardne sa ako OL využíva neflyšová oblasť Slovenska

pričom:

• kvalitový stupeň A platí pre strom u ktorého zo spodnej tretiny kmeňa môžeme vyrobiť ako najlepší sortiment výrez triedy I alebo II,

• kvalitový stupeň B platí pre strom u ktorého zo spodnej tretiny kmeňa môžeme vyrobiť ako najlepší sortiment výrez triedy IIIA,

• kvalitový stupeň C platí pre strom u ktorého zo spodnej tretiny kmeňa môžeme vyrobiť ako najlepší sortiment výrez triedy IIIB alebo V,

• kvalitový stupeň D platí pre strom u ktorého zo spodnej tretiny kmeňa môžeme vyrobiť iba palivové drevo triedy VI (udáva sa iba výnimočne a to pre listnaté dreviny)

a za poškodený sa považuje strom, ktorý má viditeľnú hnilobu, mechanické poškodenie, mrazové trhliny, obhryz alebo lúpanie kmeňa zverou.

U odumretých stromov (suchárov) sa používajú aj redukčné koeficienty pre zníženie akosti stromov podľa metodiky Petráša, Mecka a Nociara (1995). Sucháre sú členené na čerstvé (max. jednoročné), staršie (dvoj až trojročné) a staré (viac ako trojročné). Redukčný koeficient (red) sa pohybuje v intervale <0;1> a je určený typom suchára a hrúbkou stromu. Redukčný koeficient modifikuje pôvodný objem sortimentu podľa:

v_ij^suchár = v_ij . red(d_1.3, typ suchára)

Hrubý výnos sa vypočíta na základe výnosov zo sortimentov v slovenských korunách (Sk). Získajú sa na základe prepočtu objemu jednotlivých sortimentov a ich hrúbkových tried pomocou cien v Sk (c_ij):

Čistý výnos nazývaný aj ako zisk sa vypočíta ako rozdiel medzi hrubým výnosom a celkovými priamymi nákladmi:

zisk = F⁺ - F^-

Celková hodnotová produkcia vyjadruje súčet hrubého výnosu hlavného porastu vo veku t a sumy všetkých hrubých výnosov podružného porastu do veku t (vrátane):

Celková ekonomická produkcia vyjadruje súčet čistého výnosu hlavného porastu vo veku t a sumy všetkých čistých výnosov podružného porastu počas rastovej simulácie očistených aj o percento režijných nákladov, pričom zahŕňa aj všetky celkové výnosy (F⁺₀) a náklady s réžiou (F^-₀) v Sk.ha^-1 realizované do veku spustenia rastovej simulácie:

 Bežný hodnotový prírastok sa vypočíta ako rozdiel hrubého výnosu hlavného porastu v dvoch periódach delený dĺžkou periódy (delta t = štandardne 5 rokov) podľa:

Bežný ekonomický prírastok sa vypočíta ako rozdiel čistého výnosu hlavného porastu v dvoch periódach delený dĺžkou periódy (delta t = štandardne 5 rokov) podľa:

Celkový bežný hodnotový prírastok sa vypočíta ako rozdiel celkovej hodnotovej produkcie v dvoch periódach delený dĺžkou periódy (delta t = štandardne 5 rokov) podľa:

Celkový bežný ekonomický prírastok sa vypočíta ako rozdiel celkovej ekonomickej produkcie v dvoch periódach delený dĺžkou periódy (delta t = štandardne 5 rokov) podľa:

Celkový priemerný hodnotový prírastok sa vypočíta ako podiel celkovej hodnotovej produkcie porastu a jeho veku:

Celkový priemerný ekonomický prírastok sa vypočíta ako podiel celkovej ekonomickej produkcie porastu a jeho veku: