Biomasa sušiny v kilogramoch pre konkrétnu časť stromu bola odvodená z rôznorodého dátového materiálu a počíta sa na základe alometrickej rovnice:

Biomasa = A . v_HSK^B . I_red

kde v_HSK je objem hrubiny s kôrou v m³, A, B sú koeficienty z tabuľky 1 a I_red je redukčný faktor pre sucháre z tabuľky 2 (vzťahujúci sa hlavne na lístie, ihličie, prípadne konáre, štandardne rovný 1).

Tab.1 Koeficienty alometrickej rovnice biomasy

Tab.2 Redukčný faktor alometrickej rovnice biomasy

Biomasa potrebnej časti stromu vznikne spočítaním potrebných komponentov v rámci stĺpca:

• Biomasa dreva kmeňa: 1+2+3+5+6+7+9

• Biomasa kôry kmeňa: 4+8+10

• Biomasa dreva a kôry všetkých vetiev: 11+12+13

• Biomasa asimilačných orgánov: 14

• Biomasa koreňa a pňa: 15

• Celková nadzemná biomasa: 1+2+3+4+5+6+7+8+9+10+11+12+13+14

• Celková biomasa stromu: 1+2+3+4+5+6+7+8+9+10+11+12+13+14+15

V rastovom simulátore SIBYLA sa počíta obsah nasledujúcich chemických prvkov a zlúčenín:

• makroživiny: uhlík (C), dusík (N), fosfor (P), draslík (K), vápnik (Ca), horčík (Mg), síra (S)

• stopové prvky: železo (Fe), mangán (Mn), meď (Cu), zinok (Zn), molybdén (Mo), bór (B)

• toxické prvky: chlór (Cl), olovo (Pb), arzén (As), chróm (Cr), kadmium (Cd), nikel (Ni)

• ostatné prvky: kremík (Si), hliník (Al), sodík (Na), titan (Ti), kobalt (Co)

• popol

• množstvo spotrebovaného CO₂

• množstvo vyprodukovaného O₂

Obsah chemických prvkov a popola v stromoch sa počíta pomocou výskumu Bublinca (1994) na základe jednotkového obsahu prvkov (JOP) v 10 mg.kg^-1 sušiny. Jednotkový obsah prvkov závisí od dreviny a komponentu stromu (i): koreň a peň (1), drevo kmeňa (2), kôra kmeňa (3), vetvy (4) a asimilačné orgány (5). Obsah je vyjadrený v kilogramoch a využíva sa vzťah:

Množstvo CO₂ a O₂ sa vypočíta na základe pomerného čísla odvodeného z molekulovej hmotnosti kyslíka a uhlíka podľa:

Obsah uhlíka sa prenásobí uvedenými pomernými číslami a dostaneme množstvo spotrebovaného oxidu uhličitého a vyprodukovaného kyslíka.

Celková produkcia biomasy je súčet produkcie biomasy hlavného porastu vo veku t a všetkých podružných porastov do veku t (vrátane):

Celkové viazanie uhlíka je súčet obsahu uhlíka v stromoch hlavného porastu vo veku t a všetkých podružných porastov do veku t (vrátane):

Bežný prírastok biomasy sa vypočíta ako rozdiel biomasy hlavného porastu v dvoch periódach delený dĺžkou periódy (delta t = štandardne 5 rokov) podľa:

Bežný prírastok uhlíka sa vypočíta ako rozdiel obsahu uhlíka v stromoch hlavného porastu v dvoch periódach delený dĺžkou periódy (delta t = štandardne 5 rokov) podľa:

 Celkový bežný prírastok biomasy sa vypočíta ako rozdiel celkovej produkcie biomasy v dvoch periódach delený dĺžkou periódy (delta t = štandardne 5 rokov) podľa:

 Celkový bežný prírastok uhlíka sa vypočíta ako rozdiel celkového viazania uhlíka v dvoch periódach delený dĺžkou periódy (delta t = štandardne 5 rokov) podľa:

Celkový priemerný prírastok biomasy sa vypočíta ako podiel celkovej produkcie biomasy porastu a jeho veku:

Celkový priemerný prírastok uhlíka sa vypočíta ako podiel celkového viazania uhlíka v stromoch porastu a jeho veku:

Potenciálna transpirácia vody v stromoch v litroch za rok sa počíta na základe povrchu koruny stromu cS, priemernej dennej teploty vo vegetačnom období s₆ a dĺžky vegetačného obdobia s₄ podľa vzorca:

• k_D je korektor dĺžky vegetačného obdobia. Počíta sa na základe nadmorskej výšky lesného porastu podľa lineárnej funkcie: b₀+b₁.v_nm

• I_R je index daždivých dní (s denným úhrnom zrážok viac ako 1 mm). Závisí od oblasti lesov a nadmorskej výšky a vypočíta sa interpoláciou z tabuľky klimatickej amplitúdy.

• k_tr je korektor transpiračných dní, ktorý prepočítava daždivé dni na dni transpiračné. Vystupuje vo forme konštanty (0.4)

• a_i a b_i sú koeficienty rovnice